Cirkevná daň má prispieť k odluke cirkvi od štátu

Strana SaS navrhuje, aby namiesto štátu cirkvi financovali veriaci – cez tzv. asignačnú daň. Ak by ju presadila, ľudia by sa mohli rozhodnúť, ktorej cirkvi pošlú jedno percento zo svojich daní. „Pre katolícku cirkev je neprijateľný model cirkevnej dane,” vyhlásil bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Povinná platba by totiž mohla odplašiť farníkov, ktorí by sa jej platenia zbavili, ak by z cirkvi vystúpili.
Naopak, podľa sociologičky Silvie Porubänovej by cirkevná daň ukázala, koľko je na Slovensku skutočných katolíkov. „Ak niekto sa hlási k tomu, že je praktizujúci katolík, tak by malo byť samozrejmé, že sa nevzpiera ani tejto povinnosti. Skutočne by sa ukázalo, do akej miery sme katolíckym národom,” myslí si Porubänová. Sčítanie ľudu, ktoré sa chystá aj tento rok, podľa nej totiž nedáva presné údaje, keďže sa k náboženstvu hlásia aj ľudia, ktorí ho nepraktizujú.
Štát poskytuje cirkvám financie na prevádzku ich ústredí či platy duchovných. Tento rok ich podporí sumou 37,2 milióna eur. Najviac peňazí dostáva najväčšia – rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa formálne hlási zhruba 70 percent Slovákov.
Registrované cirkvi v Nemecku od roku 1803 vyberajú daň od členov svojej farnosti na základe štátnych zoznamov, kde sú uvedení platcovia daní. Výšku si určujú samotné spolkové krajiny. Každý člen cirkvi má možnosť kedykoľvek ukončiť svoje členstvo, a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevnú daň.
V Taliansku sú cirkvi financované asignáciou z daní. Každý, kto odvádza dane z príjmu, môže poslať určité percento z dane – v súčasnosti 0,8 percenta – niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Peniaze občanov, ktorí odmietnu prispievať niektorej z cirkví, štát použije na sociálne účely.