O Biblii a jej prekladoch

Publikované: 19. marca 2012 | Od autora: Znamenia doby |🔎 21 | Ohodnoťte článok 1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek
Loading...

Biblia (z gr. biblia = knihy) alebo Písmo alebo Sväté písmo je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťanská cirkev o Biblii verí, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery.

Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Bibliou sa zaoberajú okrem teológie (kresťanskej teológie) aj vedné disciplíny ako biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika atď.

Nie je to len kniha, je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner i história Izraela. Biblia bola preložená do viac ako 2000 jazykov a je to jedna z najpredávanejších kníh na svete.

… odkaz ľudstvu všetkých dôb …

Biblia a jej vznik

Biblia: 66 kanonických kníh

Starý Zákon: 39 kníh

Nový Zákon: 27 kníh

Počet pisateľov: cca 40 v časovom rozpätí cca 1500 rokov

Kanonizácia SZ a NZ:

Z gréckeho kanón – norma, meradlo. Je to zoznam biblických kníh, ktoré sú zozbierané v kánone, preto im hovoríme aj kanonické.

Keďže knihy Biblie vznikali v rôznych dobách a písali ich rôzni autori pre rôznych čitateľov, mali na počiatku svojej existencie individuálnu formu a až behom času sa začali tvoriť menšie zbierky až do vzniku kánonu. Môžeme teda hovoriť o histórii kánonu.

Pri kanonizácii Starého Zákona bolo z neho vylúčených niekoľko desiatok kníh, prevažne apokalyptického zamerania. Zo starozákonných apokryfov sa do našej doby zachovalo málo.

Pri kanonizácii Nového Zákona, prevedenej koncilom v Laodiceji v roku 364, boli z kánonu vyradené niektoré spisy napr. List Barnabášov, Hermov pastier a Skutky apoštola Pavla.

Rozdelenie Biblie na kapitoly a verše prešlo vývojom. Dnešné rozdelenie na kapitoly sa pripisuje canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi (začiatkom 13. storočia). Pôvodcom číslovania na verše je francúz Róbert Estiene (známy ako Róbert Stephanus). Pôvodné rozdelenie urobil v roku 1551 na gréckom texte Biblie a v roku 1555 to zaviedol aj do latinského textu Vulgáty. Celá Biblia má 1189 kapitol – SZ – 929; NZ – 260; najdlhšia kapitola – Žalm 119; najkratšia kapitola – Žalm 117.

Dodnes zachované rukopisy – originály.

Formy rukopisov

Zvitok lat. . liber, volumen, rotulus sa skladá z pergamenových listov zošitých do zvitku, kotúča.

Kódex – má orezané na seba kladené listy, ktoré drží pohromade zošitové vlákno, teda majú formu dnešných kníh. Objavuje sa v 2. storočí n.l.

Rukopisy Starého zákona

Celé jedno tisícročie pracovali generácie masoretárov pracovali na tom, aby zachovali jednotne a pevne text starého zákona. Bola to zložitá a namáhavá práca mnohých a mnohých pismárov (soferim), ktorí starostlivo strážili každé slovo a každé písmeno. Číselný význam každého písmena spočítavali. Opravovali chyby predchádzajúcich opisovačov. Odstraňovali odchýlky všetkých dostupných rukopisov, prípadne ich nahradzovali bezchybnými. Opotrebované zvitky (kože, pergamenov, papyrusov) ničili alebo pochovávali. Preto sa zachovalo tak málo pamätných písomností.

Najznámejšie starozákonné rukopisy sú známe ako Kumránske rukopisy, ktoré boli objavené v 11 jaskyniach pri Mŕtvom mori. S výnimkou knihy Ester sa našli fragmenty hebrejských rukopisov všetkých starozákonných kníh. Vďaka priaznivej okolnosti (uloženie v hlinenom džbáne) sa našiel kompletný zvitok knihy proroka Izaiáša. Z ostatných kníh sa našli často veľké a obsažné zbytky rôznych rukopisov. Všetky tieto spisy sú datované od 4. storočia pred n.l do roku 68 n.l. Ostatné najstaršie rukopisy celého Starého zákona pochádzajú z 10. alebo začiatku 11. storočia nášho letopočtu.

K veľkému prekvapeniu (niektorým i ku sklamaniu) obsahovali rukopisy z Kumránu rovnaký text ako rukopisy z 10. storočia. V usporiadaní a znení textu nevykazuje kniha Izaiáš skutočne žiadnu odchýlku. Kumránske spisy majú tiež prirodzené odchýlky, predovšetkým v pravopise, a často tiež vo voľbe slov sa objavujú synonymá, ale vcelku prinášajú obsahovo dnes používaný hebrejský text Starého zákona.

Rukopisy Nového zákona

Počas prvého tisícročia od vzniku kresťanstva sa zachovalo asi 750 rukopisov Novej zmluvy (NZ) a niekoľko desiatok rukopisov Starej zmluvy (SZ). Pravdaže, pri jednotlivých rukopisoch nešlo o kompletne zaznamenaný text SZ či NZ, ale o rukopisy jednotlivých kníh, ktoré SZ či NZ obsahujú, resp. „len“ o zlomky – o časti textov jednotlivých kníh. Zhruba 200 rokov existuje v nemeckom meste Štutgart komisia, členovia ktorej sa venujú porovnávaniu rukopisov Biblie. Táto komisia zostavila takzvaný textus receptus – originálny text Písma Svätého – pri SZ v pôvodnej hebrejčine, pri NZ v gréčtine. Textus receptus je ten text, ktorý sa nachádza vo väčšine biblických rukopisov. Čím vo viacerých a v čím starších biblických rukopisoch sa ten – ktorý verš nachádzal, tým mal väčšiu šancu dostať sa do textu receptu. V študijných vydaniach Biblie sú všetky odchýlky od textu (receptu) – ako ich zaznamenávajú iné rukopisy – uvedené pod čiarou v tzv. kritickom aparáte. Každý, kto ovláda hebrejčinu a gréčtinu – jazyky, ktorými boli knihy Biblie pôvodne napísané, si môže kúpiť najautentickejší text – textus receptus – a čítať Písmo Sväté podľa jeho najvernejšej dostupnej verzie.

Prvé preklady

Septuaginta (z lat. „sedemdesiat“) je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny. Používala ho vznikajúca kresťanská cirkev.

Vznikol podľa legendy na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ho napísalo 70/72 židovských učencov za 72 dní (odtiaľ názov Septuaginta). Na preklade sa pracovalo pravdepodobne už za Ptolemaia Philadelpha, dokončený však bol až neskôr (275-130 pred Kr.). Nepravidelnosti v štýle a hodnote prekladu nám umožňujú rozpoznať mnohých prekladateľov.

Oproti palestínskemu kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy.

Vulgáta je všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, ktorý je ako jediný platný v katolíckej cirkvi. Tridentským koncilom bol uznaný ako rovnocenný so základným textom. Z poverenia rímskeho biskupa Damasa začal s prekladom učený cirkevný otec Hieronymus, preklad však pravdepodobne dokončili iní prekladatelia. Hieronymus použil preklad bežne používaný latinsky hovoriacimi kresťanmi, tzv. Vetus Latina (znamená „starý latinský“), nazývaný aj Itala, ktorý vznikol už v 2. a začiatkom 3. storočia. Vulgáta dosiahla všeobecné uznanie až v čase Gregora Veľkého.

Reformácia a preklady

John Wycliffe (cca. 1330-84): prvý úplný preklad do angličtiny

Jeho preklad Biblie priamo z Vulgáty do rodnej Angličtiny v roku 1382 je známy ako Wycliffova Biblia.

Martin Luther (od roku 1522): prvý nem. preklad (protestantský) z pôvodného (gréckeho) textu

Kralická biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad. Prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu v roku 1613. Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie. Významná jazyková pamiatka, slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv. biblická čeština)

Preklady Biblie sa začali šíriť predovšetkým po vynájdení kníhtlače (Johann Gutenberg – 1444). Prvý výtlačok Biblie vyšiel v roku 1462 v Mainze v Nemecku. Bola to Vulgáta (tiež známa ako 42-riadková Biblia alebo Mazarinova Biblia).

Súčasné preklady

O šírenie Biblie sa starajú najmä biblické spoločnosti. Najvýznamnejšia je Britská biblická spoločnosť, založená v roku 1804. Podľa jej vzoru vznikli a vznikajú národné biblické spoločnosti. Dnes je Biblia – celá alebo jej jednotlivé knihy preložené do 2167 jazykov (údaj k roku 1996).

Je naozaj možné považovať Bibliu za Slovo Božie?

Mnohí ľudia si kladú túto otázku. Teológovia sa dnes škriepia o spôsobe inšpirácie pisateľov Biblie. Kým jedni zastávajú doslovnú inšpiráciu, iní sa skôr prikláňajú k voľnejšej inšpirácii. Ale nemusíme byť na pochybách. Biblia sama potvrdzuje svoju spoľahlivosť a neomylnosť. Dosvedčujú to mnohé predpovede biblických prorokov, ktoré sa neskôr naplnili. Ak človek hľadá skutočnú autoritu pre svoj život, Biblia je tá správna voľba. Zmenené životy ľudí, ktorí sa nachádzali na pokraji spoločnosti by o tom mohli rozprávať viacej.

Voľba prekladu

Pri voľbe Biblického prekladu, ktorý chceme používať, by sme mali vychádzať z niekoľkých predpokladov.

Preklad by nemal byť zavádzajúci. Žiaľ mnohé preklady sú poznačené osobným náboženským presvedčením prekladateľa (prekladateľov). Toto sa môže prejavovať v konkrétnych termínoch pri niektorých detailoch, ktoré napokon tvoria vierouku čitateľa.

Je preto dobré porovnávať viaceré preklady, príp. overiť neisté výrazy v pôvodnom jazyku.

Dnes je k dispozícii niekoľko hebrejských i gréckych slovníkov.

Preklad nie je výklad. Pri štúdiu Biblie je potrebné sa odpútať od výkladov a poznámok uvedených pod čiarou, za kapitolou a pod. Tie boli doplnené vydavateľom.

Biblia sa vysvetľuje sama. Ak hľadáme pravý význam niektorého výroku resp. pasáže, je dobré porovnať dané miesto s iným miestom, kde sa vyskytujú podobné výrazy. Na tieto účely slúži biblická konkordancia, príp. softwarové nástroje s vyhľadávaním.

Parafrázované preklady nie sú vhodné na hlbšie teologické štúdium. Sú to voľné preklady určené pre ľahšie pochopenie Biblického textu na úkor jeho presnosti. Sú vhodné pre deti alebo začiatočníkov.

Preklad z prekladu. Niektoré Biblie boli vytvorené prekladom z už preloženého textu (latinského, anglického atď). Je potrebné si uvedomiť že pri takýchto riešeniach dochádza k posunu, ba dokonca strate významov obsiahnutých v inšpirovanej pôvodine.

Kvalita prekladu sa takisto posudzuje podľa počtu prekladateľov, ktorí sa na preklade podieľali. Všeobecne platí: čím viac prekladateľov, tým viac nepresností a nespoľahlivosti. Každý prekladateľ prekladá pôvodný výraz určitým pre neho vžitým termínom. Pri viacerých prekladateľoch sa teda stráca významová súvislosť, ba dochádza k zámene významov.

Memorizácia je podstatným prvkom pre užitočné štúdium. Tým sa nemyslí len zapamätanie textu ako takého, ale aj pamätanie polohy danej pasáže Biblie. Čitateľ by mal byť schopný ľahko sa vrátiť k želanému textu. Kvôli tomu je dobré používať jeden vlastný (základný) preklad Biblie s rovnakým rozložením strán, s prehľadným číslovaním veršov a samozrejme rovnakým textom. Inak dochádza k deformáciám. Správne memorizovaný text Biblie môže poslúžiť na povzbudenie a usmernenie v životných situáciách keď Písmo sväté nie je dostupné.

Prehľad slovenských prekladov Biblie…

Použité zdroje:

www.wikipedia.sk

Vladimír Čapek, Historie Bible, Kalich 1952

Hans Bardtke, Příběhy ze starověké Palestiny, Vyšehrad 1988

Dušan Seberíni, Dialóg o ekuménii, Dobré slovo 1998

Biblická konkordancia

Ohodnoťte článok 1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek
Loading...

Vložiť komentár